Taiji quan pochádza z Číny, no v súčasnosti je známe takmer po celom svete. Je to bojové umenie, ktoré si v súčasnosti získalo popularitu ako cvičenie pre zdravie a relax. V našej škole sa venujeme štýlu Chen, ktorý je najstarším štýlom Taiji quan. Výhodou štýlu Chen je jeho rozmanitosť, takže každý cvičenec si v ňom môže nájsť svoj spôsob prevedenia podľa fyzických schopností. Spája sa v ňom mäkkosť a sila, pomalý pohyb strieda rýchly. Na našom tréningu sa začiatočníci venujú najmä základom, kde sa učia jednotlivé pohyby a ich následnosť ako i technické prevedenie. Následne precvičujeme zostavu Laojia Yilu – teda prvú z dvoch zostáv tradičného štýlu Chen. Táto zostava je viac zameraná na pomalé pohyby, je v nej menej tvrdosti a viac mäkkosti a je dôležitá ako súbor základov celého štýlu. Cvičenci sa učia správne držanie tela, rozloženia kĺbov ako i správnemu uvoľneniu. Neskôr môžu cvičenci pristúpiť k cvičeniu ďalšej zostavy alebo k cvičeniu zostáv so zbraňami (meč, šabľa).

O vzniku Taiji quan kolujú rôzne legendy. Jedna z najznámejších je práve o bájnom taoistickom mníchovi Zhang Sanfengovi 张三峰 z hory Wudang, ktorý pozoroval boj hada so žeriavom a na základe toho vyvinul štýl Taiji quan. Táto legenda sa vyskytuje v rôznych verziách, avšak samotná postava mnícha je zahalená tajomstvom a rôzne zdroje uvádzajú rôzne obdobia života tohto pustovníka. Za zrejme najreálnejší pôvod Taiji quan môžeme označiť ten, ktorý siaha do obdobia konca dynastie Ming a začiatku dynastie Qing - teda zhruba do polovice sedemnásteho storočia. V tomto období žil prvý historicky doložený učiteľ – majster Chen Wangting 陈王廷, pričom o historické doloženie tejto osobnosti sa zaslúžil znalec wushu a historik Tang Hao 唐豪. Taiji quan sa od majstra Chen Wangtinga posúvalo po generáciach až po súčasných členov rodiny, ich žiakov a mnohých nadšencov. Postupne sa vytvorili ďalšie štýly a podštýly a Taiji quan si získalo veľku popularitu i mimo kruhov bojových umení. Našlo tak svoju cestu aj k laickym cvičencom a verejnosti.

Zdravotné účinky Taiji quan môžeme vnímať na úrovni fyziologickej a psychologickej. Postupným a pravidelným trénovaním si cvičenci rozhýbu kĺby, posilnia šľachy a svaly a rozhýbu metabolizmus ako i zlepšia celkovú stabilitu a koordináciu pohybov. Z psychologického hľadiska je zaujímavý aspekt uvoľnenia. Myseľ je kľudná, no sústredená na cvičenie, a tak dochádza k zlepšeniu sústredenia, cvičenec sa vie lepšie vyrovnať s náporom stresu a dochádza k celkovej relaxácii. Všetky tieto aspekty sú však podmienené pravidelným a trpezlivým cvičením.