V druhej polovici 20. storočia sa Taiji quan stalo populárnou metódou na utužovanie zdravia, dalo by sa povedať, že Taiji quan sa stalou formou „čínskeho fitnes“. Číňania však majú v porovnaní s nami jednoznačne iný prístup k cvičeniu. Ak by som mal charakterizovať základný rozdiel, nazval by som to tak, že majú silnejšiu sebadisciplínu. U nás ľudia hľadajú skôr instantné metódy cvičenia, rýchle spôsoby na dosiahnutie výsledkov, všetko by sme chceli mať hneď a zaraz. Pri mojej prvej návšteve Číny v roku 2009 som spolu s priateľmi chodil často cvičiť do parku. Parky boli plné ľudí cvičiacich Taiji quan, qigong, rôzne štýly wushu, ale i ďalšie športové aktivity ako sú beh, chôdza, tanec, kopanie čínskeho hackysack (ti jianzi 踢毽子) a ďalšie. Mňa samozrejme zaujali skôr tí, čo sa venovali Taiji quan. Denne chodili do parku, dali si rozcvičku a potom cvičili zostavy. Neskôr, keď som v roku 2012 navštívil opäť Čínu a ten istý park, boli tam tí istí ľudia a cvičili v podstate rovnaké zostavy ako pred troma rokmi. Drvivá väčšina ľudí, ktorých som ja osobne videl, cvičila takzvané zjednodušené Taiji quan, po čínsky nazvané ako jianhua Taiji quan 简化太极拳. Takýchto zostáv je pomerne veľa a azda najviac reprezentatívna zostava zo všetkých takýchto zostáv je „Zostava 24 zjednodušeného Yang štýluTaiji quan“ Ershisi shi Yang shi jianhua Taiji quan 二十四式杨氏简化太极拳. Táto zostava je v súčasnosti najviac cvičenou zostavou zo všetkých zostáv čínskeho wushu (Li, 2009, preface/ qianyan 前言).

Aký je teda rozdiel medzi zjednodušeným Taiji quan a tradičným Taiji quan? Pokiaľ sa zameriame na zostavy, tak napríklad zostava „24 zjednodušeného Yang štýlu“ bola vytvorená v roku 1956 Čínskou národnou športovou a telovýchovnou komisiou a na jej zostavení sa podieľali odborníci a majstri z oboru čínskeho wushu. Táto forma je zostavená na základe pôvodnej zostavy štýlu Yang, ale boli z nej odstránené opakujúce sa pohyby a naopak boli pridané pohyby, ktoré sa v pôvodnom štýle cvičili len na jednu stranu tak, aby zostava obsahovala pohyby na obe strany. Týmto sa docielila symetria v pohyboch zostavy a väčšia praktickosť pre tréning (Li, 2009, preface/ qianyan 前言).

Zároveň boli pohyby v niektorých zjednodušených zostavách prispôsobené tak, aby vyhovovali väčšiemu množstvu ľudí. To znamená, že sa pridali niektoré pohyby, ktoré uľahčili kroky alebo sa umožnilo zdvíhanie špičky v krokoch pre lepšie udržanie rovnováhy. Nie všetky skrátené zostavy však prešli takýmito úpravami. Podobný príklad nájdeme aj v štýle Chen, kde profesorka Kan Guixiang 阚桂香 vytvorila zostavu „36“ päsť a „36“ meč. Pästná zostava má základ v prvej zostave štýlu Chen, teda v zostave zvanej yilu. Táto zostava, bola z jej pôvodných 83 pohybov (čísla v tradičných zostavách sa niekedy líšia, zostava yilu sa niekedy označuje aj ako 74, 76 a podobne, v závislosti od podštýlu a prevedenia) zredukovaná na 36 pohybov (Kan, 2004, s. 1). V tejto zostave sa napríklad pohyb danbian 单鞭 cvičí na obe strany, pričom v tradičných zostavách poznáme len cvičenie na jednu stranu.

Takýchto zostáv existuje celé spektrum a v podstate základná „sada“ zjednodušených zostáv obsahuje zjednodušenú zostavu každého z piatich najhlavnejších štýlov Taiji quan. Je otázne, do akej miery je zjednodušené Taiji quan vzdialené od tradičného. Ak sa však bližšie pozrieme na jednotlivé zostavy, zistíme, že nielen sú skrátené a upravené, ale sú aj „esteticky štandardizované“. Tým pádom sú zamerané viac na vonkajší pohyb ako na samotnú mechaniku a princípy. Čína z času na čas organizuje masové cvičenia na námestiach, kde stovky ľudí cvičia jednu zostavu naraz a v rovnakom oblečení. Je to spartakiádny spôsob cvičenia – všetci cvičia rovnako. Táto štandardizácia má svoj význam aj v hodnotení cvičenia na súťažiach. Prvky sú tu presne predpísané a tak rozhodcovia presne vedia, kde strhnúť za akú chybu bod. Tieto zostavy nie sú zlé a už vôbec nie škodlivé, avšak z môjho pohľadu im chýba niečo, čo v tradičnom Taiji quan zohráva dôležitú úlohu. Ak sa však pozrieme na tradičné zostavy, napríklad na zostavu yilu v štýle Chen a vzhliadneme známych majstrov ako cvičia túto istú zostavu, neubránime sa pocitu, že každý cvičí trochu inak. Dôvod je jednoduchý. Dôležité je totiž pochopiť princíp, porozumieť pohybu ťažiska, klesnutiu váhy, otáčavým pohybom a mechanike, cez ktorú celý pohyb prebieha. Takýto podobný názor vyslovil i majster Chen Bing 陈炳, keď bol u nás na Slovensku. Povedal, že každý učiteľ môže cvičiť trochu inak, niekto má ruku tu, niekto trochu vyššie, dôležité je však to, že rozumie princípu (Chen, interview, 2012).

Taktiež sa pohyby môžu líšiť vzhľadom k aplikácií. Ako som už písal v predošlej časti, jeden pohyb nemá len jednu aplikáciu a tak sa pohyby môžu líšiť od majstra k majstrovi v závislosti od toho, na akú aplikáciu daného pohybu dáva dôraz. Pokiaľ je mechanika, základ, metodika a princíp správny, tak i pohyby budú správne. V štandardizovaných zostavách by mali všetci cvičenci dodržovať rovnaké kritériá pre dané pohyby a tak vzniká Taiji quan, ktoré je prísnejšie zamerané na rovnaké prevedenie pohybov u každého cvičenca. Na druhej strane existujú aj skrátené zostavy, ktoré boli vytvorené renomovanými majstrami tradičného Taiji quan, ako napríklad zostava „19“ štýlu Chen, ktorú zostavil majster Chen Xiaowang. Podobné zostavy existujú aj od niektorých ostatných majstrov. V tomto však vidím zásadný rozdiel, pretože tieto zostavy sú skrátené, aby slúžili ako akýsi úvod k ďalšiemu cvičeniu a neboli zostavené tak, aby spĺňali nejaké symetrické kritériá. Zároveň týmto zostavám predchádza (mal by predchádzať) – tak ako tradičným zostavám – tréning už v predošlej časti spomínaných základov. Mnoho a asi väčšina z ľudí, čo cvičí napríklad zostavu „24“ štýlu Yang cvičí hlavne rozcvičku, potom pohyby k zostave a potom zostavu. Existuje mnoho názorov na to, či sú zjednodušené zostavy dobré alebo nie, či je tradičné Taiji quan lepšie. Ja si myslím, že jednoznačná odpoveď asi neexistuje. Osobne sa skôr prikláňam k tradičnému Taiji quan, páčia sa mi tradičné zostavy a celý systém cvičenia ako som spomenul pri opise tradičného Taiji quan. Čo sa týka cvičenia pre zdravie, tak väčšina záujemcov nemá čas venovať sa dlhodobému precvičovaniu dlhých zostáv a tak pre nich je asi najlepšia alternatíva práve zjednodušené Taiji quan. Zrejme i toto je dôvod, prečo vznikla i u majstrov tradičného Taiji quan tendencia vytvárať nové kratšie zostavy. Samotný „stret kultúr“ – čínskej a západnej hral tiež v tomto svoju rolu. Náhľad na rozdielnosť čínskych a zahraničných študentov podáva Chen Bing v dokumente o dedine Chenjiagou. Tvrdí, že použiť klasické metódy výučby zaužívané v Chenjiagou bolo takmer nemožné aplikovať pri zahraničných študentoch. Väčšina zahraničných študentov podľa neho vníma Taiji quan ako zdravotné cvičenie a niektorí dokonca ako módny trend. Preto ak by použil tradičné čínske metódy výučby, ktoré zahŕňajú tvrdý tréning, tak by mali pocit, že to je príliš ťažké a únavné. Ako ďalší fakt rozdielnosti udáva krátky čas cvičenia. Tvrdí, že niektorí cvičenci sa venujú cvičeniu len pár dní alebo sa naučia len pár pohybov a to im stačí. Podľa majstra Chen Binga by sa toto v Číne nikdy nestalo (Braeley, 2009, film online).

Skrátil by som to teda asi tak, že zjednodušené Taiji quan je zamerané hlavne na zostavy a zdravotný/estetický efekt. Zároveň však aj samotné tvrdenie, že Taiji quan je dobré cvičenie pre zdravie treba brať s rezervou. Ako každé cvičenie i cvičenie Taiji quan môže viesť k úrazom. Zaťažené sú napríklad kolená a pri nesprávnom cvičení sa môžu časom poškodiť. Taiji quan nie je všeliek ani nejaká zázračná metóda. Taiji quan môže pomôcť zlepšiť zdravotný stav za predpokladu zdravej životosprávy alebo pomôcť uľaviť od stresov, ktoré zaťažujú náš organizmus. Vplyv Taiji quan na zdravie je tak predmetom rôznych diskusií. Napríklad žiak známeho majstra Chen Yu – Marin Spivack píše: „V prvom rade musí byť ujasnené, že Taiji quan bolo vyvinuté vojakom vo výslužbe, bojovníkom, ktorý mal vedomosti čínskych bojových umení, ako aj medicínskych a kultivačných praktík. Bolo (Taiji quan) primárne vyvinuté ako prax bojového umenia s úmyslom, čo najlepšie využiť kultivačné možnosti ľudského tela pri cvičení. Pôvodne nebolo vyvinuté s myšlienkou dať starým ľuďom metódu pomalého pohybu ráno na uľavenie artritíde, hoci tak môže byť použité. “ (Spivack, 2013, online). Iný, podobný názor vyslovil majster Ma Hong vo svojej knihe: „Cvičiť bojové umenie bez porozumenia každej techniky, obsahu sily v každom pohybe a jej zmeny, to bude vždy len pekné mávanie, prázdny pohyb. I keď určite to má zdravotnú hodnotu, no chýba tu schopnosť sebaobrany. I keď sa chcete venovať len cvičeniu pre zdravie bez skúmania bojového využitia, tak zdravotný efekt a schopnosť zmeny (hlavný symbol zdravia) bude chabý“ (Chen – Ma, 2006, s. 236).

Osobne si teda myslím, že Taiji quan môže mať pozitívny vplyv na zdravie, avšak tento vplyv je viazaný na spôsob cvičenia, výučby a celkové porozumenie štýlu Taiji quan ako i životosprávu cvičenca. Jednotlivé školy (jednotliví učitelia) volia rôzne metódy výučby. Aj v týchto metódach je možné badať trendy zjednodušeného a tradičného Taiji quan. Pri tradičnom Taiji quan (štýlu Chen) sa výučba zameriava viac na cvičenie základných zostáv (yilu a erlu) a ostatných základných cvičení. Za azda najdôležitejšiu zostavu by som označil práve prvú zostavu – yilu. Táto zostava je aspoň podľa môjho subjektívneho názoru kľúčom k porozumeniu mechaniky pohybu v štýle Chen. Cvičí sa pomaly, je tu málo výbušných úderov (oproti erlu zostave), obsahuje viac mäkkosti, zameraná je na precvičenie mechaniky pohybu. Niektoré školy vyučujú najmä/výlučne zjednodušené či súťažné zostavy Taiji quan. Avšak ak sa na takomto tréningu začne s výučbou napríklad súťažnej zostavy štýlu Chen – 56, tak je otázne, do akej miery študenti štýlu Chen porozumejú. Zostava 56 štýlu Chen obsahuje totiž množstvo náročných pohybov, skokov, výbušných úderov a kopov a bez predošlého cvičenia základov a základných zostáv je pre študentov takmer nemožné porozumieť jednotlivým špecifikám štýlu Chen. Jednoducho povedané – základy by mali byť prvé a až na nich sa dá stavať ďalej. V praxi to znamená, že ak študent nerozumie už samotnej rotačnej mechanike, tak len ťažko porozumie tomu, ako sa vykonávajú jednotlivé pohyby a o výbušnej sile ani nehovoriac. I samotné usporiadanie zostáv v tradičnom Taiji quan tomu tak nasvedčuje: najprv sa cvičí yilu a až neskôr výbušná a náročná erlu. Je teda otázne do akej miery sú zjednodušené či súťažné zostavy efektívne v zdokonaľovaní sa v Taiji quan a či nie sú viac efektné ako efektívne. Na druhej strane, zjednodušené zostavy ako sú 24 v štýle Yang môžu byť veľmi dobrým úvodom do cvičenia Taiji quan a z časti i dobrým cvičením pre zdravie hlavne u ľudí, ktorí nemajú čas na dlhodobé, repetívne precvičovanie dlhých zostáv. Oproti hlbšiemu venovaniu sa jednému štýlu môže byť výhodou cvičenia zjednodušených/súťažných zostáv rôznych štýlov možnosť „nájdenia“ si štýlu, ktorý danej osobe vyhovuje. Či už je to štýl Sun, ktorý ma vyššie a tým menej náročnejšie postoje, plynulý štýl Yang alebo agilnejší a fyzicky náročnejší štýl Chen. Všetko je však o postupnosti. A čo viac, dôležitý je prístup k cvičeniu. Ako píše David Gaffney o tradičnom spôsobe cvičenia štýlu Chen: „Keď som v roku 1990 prvý krát cestoval do Číny aby som trénoval s učiteľmi z Chenjiagou, mnohých som sa pýtal, čo mám spraviť aby som čo najlepšie napredoval. Všetci zhodne tvrdili: cvič yilu. To je to, čo robili oni a generácie pred nimi“ (Gaffney, 2013, online). —– To je to, čo robili oni a generácie pred nimi – tento výrok poukazuje na zlom, medzi tradičným a zjednodušeným Taiji quan, ale i na tradičný a „moderný“ prístup k tréningu, kedy ak sa triezvo pozrieme na vývoj Taiji quan a súčasný trend zjednodušených a súťažných zostáv, tak spozorujeme odklon od spôsobu cvičenia a náhľadu na Taiji quan, ktorý sa uchovával (a našťastie aj dodnes niekde uchováva) po generácie.

Zdroje:

• CHEN, Bing 陈炳. Interview. Banská Bystrica, 2012.

• CHEN, Zhaokui 陈照奎 – MA Hong 马虹. Chenshi Taijiquan jindao shimi: chaiquan jiangjin 陈式太极拳劲道释秘: 拆拳讲劲[Vysvetlenie tajomstiev sily v štýle Chen Taiji quan: vysvetlenie sily v jednotlivých pohyboch]. Beijing tiyu daxue chubanshe, 2006.

• Chen Village [film online]. Réžia Joe BRAELEY. Empty Mind Films, 2009. Dostupné na: YouTube.

• GAFFNEY, David (2013): The traditional way – harder to learn, but worth the effort. Talking Chen Taiji quan with David Gaffney [online] [citované: 25.2.2013]. dostupné na:ChenTaijiQuanWorld blog.

• KAN, Guixiang 阚桂香 (2004): Chenshi jianhua Taiji quan陈式简化太极拳 [Zjednodušené Taiji quan štýlu Chen]. Hong Kong: Shangwu yin shudian youxian gongsi.

• LI, Shoutang 李寿堂 (2009): 24shi Taijiquan xue yu lian 24式太极拳学与练 [Učenie sa a cvičenie zostavy 24 Taijiquan]. Taiyuan: Shanxi kexue jishu chubanshe.

• Spivack, Marin. Tai Ji Quan and Health. [online] [citované: 2.4.2013]. Dostupné na: TaijiGongFu článok.