Od doby, keď som začal cvičiť čínske bojové umenia, som bol konfrontovaný so zdanlivo nepodstatnou otázkou z oblasti terminológie a názvov v čínskych bojových umeniach. Na internete, v knihách a videách sa objavujú rôzne termíny, ktoré označujú čínske bojové metódy.

Tak teda kungfu, gongfu alebo wushu? Azda najpoužívanejší termín, ktorý je celosvetovo známy na označovanie čínskych bojových umení je slovo kungfu. Ďalší termín „gongfu“ je len iným spôsobom zapísané slovo „kungfu“. Môžeme teda povedať, že slová kungfu a gongfu sú identické – je to jedno slovo, ktoré je zapísané inou transkripčnou abecedou. Gongfu je termín, ktorý je z čínštiny zapísaný prepisom zvaným pinyin zimu拼音字母. Tento prepis bol vytvorený v Číne a patrí medzi najčastejšie používané prepisy čínskeho jazyka do latinky. Ja budem v mojom blogu používať prepis pinyin.

Čo teda slovo gongfu vôbec znamená? To je trocha komplikovaná otázka. Toto slovo sa skladá z dvoch morfém. Prvá je gong a zapisuje sa znakom: 功 a druhá je fu, zapísaná znakom: 夫. Zaujímavosťou je to, že tieto znaky nemajú v podstate nič spoločné s bojovými umeniami. Primárny význam znaku gong je dosiahnutie, výsledok... a sekundárny význam je zručnosť. Význam znaku fu je mnohopočetný, môže znamenať manžel, muž, manuálne pracujúci človek atď. (Wenlin). Tieto znaky teda nenaznačujú žiaden význam, ktorý by smeroval k bojovým umeniam. Jedna z možných interpretácií slova gongfu by mohla byť tá, ktorú ponúka sinologička Anne Cheng. Tá vo svojej knihe Dejiny čínskeho myslenia píše, že slovo gongfu je spopularizované hlavne filmovým žánrom rovnakého mena i keď v zúženej podobe a označuje čas a energiu, ktorú sme schopní vložiť do praxe, aby sme dosiahli určitý stupeň úrovne (Cheng, 2006, s.:115). Problematika prekladu niektorých termínov totiž tkvie v tom, že čínske znaky majú často viacero významov i fonetických znení. To v praxi znamená, že jeden znak sa môže rôzne čítať a mať rôzne významy a niekedy i jedno a to isté čítanie, hoci znie foneticky rovnako a zapisuje sa jedným konkrétnym znakom, môže mať viacero významov. Avšak znaky gong a fu nemajú prakticky žiaden význam, ktorý by naznačoval nejaké prepojenie na bojové umenia. Slovo gongfu teda označuje skôr „zručnosť, schopnosť“ v nejakej aktivite. Táto aktivita môže byť rôzna, ale väčšinou sa jedná o manuálnu alebo fyzicky vykonávanú aktivitu. Môže to byť teda šport, bojové umenie, ale aj varenie. Číňania toto slovo používajú v krátkej vete: „Hao gongfu!好功夫!“, ktorá označuje akoby pochvalu cvičiaceho alebo pochvalu schopností. V súčasnosti je však toto slovo už tak zaužívané na označovanie čínskych bojových umení, že i samotní Číňania ho často používajú. Je nutné však dodať, že z významového hľadiska je to nesprávne. Je to ako keby sme my v slovenčine používali na označenie bojových umení slovo „zručnosti“.

Druhý termín, ktorý je v Číne oveľa viac používaný na označovanie bojových umení je slovo wushu. Toto slovo sa taktiež skladá z dvoch morfém/znakov a to sú: wu武 a shu术. Na rozdiel od termínu gongfu je slovo wushu pomerne jasne definovateľné. Znak wu sa skladá z dvoch častí. Jedna je ge戈, ktorá označuje kopiju a druhá zhi止, ktorá znamená zastaviť. Interpretácie tohto znaku sú rôzne. Jedna napríklad tvrdí, že znak označuje „kopije, ktoré zastavujú nepriateľské útoky a tým umožňujú ľudu prosperovať“ a ďalšia zas tvrdí, že znak označuje „človeka s kopijou“ (Wenlin). Primárny význam znaku je vojenský a ďalej bojový, chrabrý... Druhá časť slova wushu – shu má opäť viacero významov. Primárny význam je umenie. Preto by sa slovo wushu mohlo prekladať ako „bojové umenia“. Avšak osobne sa s týmto prekladom nestotožňujem, pretože znak shu má ešte ďalšie významy. Tieto sú: zručnosť, technika, metóda, taktika.... Z môjho pohľadu by bol teda najvhodnejší preklad slova wushu skôr „bojové metódy“ alebo „bojové techniky“. Zaujímavosťou je aj to, že ak sa vrátime k slovu „gongfu“ a k tomu, čo píše Anne Cheng, že toto slovo bolo spopularizované hlavne filmovým žánrom rovnakého mena, tak narazíme na fakt, že tieto „kungfu filmy“ ako ich tak radi nazývame vychádzajú z literárneho žánru, ktorý má meno wuxia xiaoshuo 武侠小说. Xiaoshuo je poviedka, krátky román a slovo wuxia označuje „bojovníka“ niečo na spôsob rytiera. Bolo by iste zaujímavé teda zistiť ako vôbec došlo k tomu, že sa „Kungfu filmy“ začali volať „Kungfu filmy“ a nie „Wuxia filmy1“.

Prečo sa zaoberať otázkou terminológie? Jednoducho preto, že ak tieto otázky nedoriešime, tak vznikajú rôzne polopravdy, ktoré vytvárajú ďalší reťazec poloprávd. Tak je to so slovom gongfu, ktoré nemá zo sémantického hľadiska nič spoločné s čínskymi bojovými umeniami, no i napriek tomu sa vedú na internetových fórach a youtube komentároch vojny o tom, ktoré slovo je správne a ktoré nie. Často vzniká predpoklad, že ľudia neznalí čínskeho jazyka si myslia, že slovo gongfu označuje tradičné čínske bojové umenia a slovo wushu zas moderné čínske bojové umenia. Takéto označenia sú však zcestné a vychádzajú z neznalosti jazyka, z ktorého tieto termíny vzišli. Znaky v slove wushu nie sú v žiadnom prípade nejaké novotvary. A paradoxne slovo wushu neoznačuje žiaden konkrétny štýl bojového umenia/techniky. Je to všeobecný názov, ktorý zahŕňa bojové metódy vo všeobecnosti. Dokonca by sa tento termín dal použiť i na označenie iných ako čínskych bojových umení. Číňania, keď chcú konkretizovať, že ide o čínske bojové umenia používajú viac explicitný termín: Zhongguo wushu中国武术alebo Zhonghua wushu中华武术, ktoré oba znamenajú doslova „čínske bojové umenia/techniky“. Ďalším podporným faktom teórie, že slovo gongfu označuje zručnosti/schopnosti a slovo wushu označuje bojové metódy by mohlo byť i jedno pomerne známe čínske príslovie týkajúce sa čínskych bojových metód. Toto príslovie znie: „Lian wu bu lian gong, dao lao yi chang kong 练武不练功，到老一场空。“ – v preklade toto príslovie hovorí: „Cvičením len bojového a necvičiť zručnosti spôsobí prázdnotu v starobe“. V tomto prísloví sú teda slová „bojový – wu“ a „zručnosť - gong“ postavené prakticky do opozície. Wu – ako niečo týkajúce sa vojenstva, boja, bojovnosti a gong – ako zručnosti, schopnosti. Príslovie vo voľnom preklade hovorí, že nie je dôležité len bojovať ale dôležité je cvičiť – zdokonaľovať sa, lebo bez zdokonaľovania sa a utužovania svojich zručností nám v starobe bude všetok boj nanič.

Tu by potom mohla prísť na um otázka, ako sa označujú jednotlivé štýly... Tu sa uplatňujú dva princípy. Prvý je ten, že sa použije názov štýlu (to môže zahŕňať všeličo – meno zakladateľa, zviera, vec...atď) a za tento názov sa pripojí slovo/znak quan 拳. Tento znak znamená doslova „päsť“, ale prekladáme ho ako „štýl“ alebo sa môžeme stretnúť aj s prekladom „box“. Napríklad: Taiji quan (Taiji = názov, quan = štýl >> štýl Taiji). U nás sa však málo používa slovné spojenie „štýl Taiji“ a viac používame skôr „štýl Taiji quan“ alebo Taichi/Tchajťi/Tajči. Ďalší príklad by mohol byť štýl „Wingchun“ v Číne známy viac pod termínom Yongchun quan咏春拳. Yongchun je meno zakladateľky a opäť slovo quan označuje, že ide o štýl bojového umenia. Na Slovensku však používame len termín Wingchun (Yongchun) avšak v čínskom jazyku by sme tento termín takto použiť nemohli, pretože by nebolo možne identifikovať o čom hovoriaci rozpráva. Pripojením slova „quan“ – box/štýl je jasné, že sa jedná o bojové umenie. Podobne to funguje pri označovaní štýlov so zbraňami (na konci názvu sa pripojí názov zbrane, napríklad „štýl meča prenikajúceho cez les“ – Chuanlin jian 穿林剑/ 剑=meč). Pri niektorých štýloch sa však môžeme stretnúť s tým, že posledné slovo označujúce, že ide o bojovú metódu sa vypustí. Tak to býva hlavne pri veľmi známych štýloch a zároveň vtedy, keď v kontexte rozhovoru alebo textu je jasné, že sa rozpráva o bojových štýloch. Ďalší princíp je ten, že niektoré štýly sa označujú len nejakým názvom, v tom prípade hovoriaci z kontextu alebo pripojením nejakej definície konkretizuje, že ide o bojové umenie. Treba poznamenať tiež fakt, že Číňania boli pri vymýšľaní mien pre ich bojové umenia naozaj tvoriví a mnohé štýly majú rôzne alegorické a poetické názvy, čo súviselo iste i s tým, že znalec bojových umení v Číne bol často človek, ktorý bol nadšenec umenia, hudby, kaligrafie či maľby.

Jedným z ďalších možných termínov pre označenie bojového umenia môže byť slovo quanfa拳法, kde slovo quan je päsť/box a slovo fa je metóda. Tento výraz by sme teda mohli prekladať ako „pästná metóda“ alebo „metóda boja“ či jednoducho „štýl“. Avšak vo svete je tento termín menej známy.

Zdroje

Slovník Wenlin, Wenlin institute, Inc.

CHENG, Anne (2006): Dějiny čínského myšlení. Praha: DharmaGaia.

1 V Číne sa „kungfu filmy“ označujú skôr termínom Wuxia dianying – filmy wuxia. Kungfu filmy (kungfu movies) je termín, ktorý používame v hovorovej reči na Západe.